Vyberte položku Stránka

Nežné precitnutie

Spomínam, ako pred tridsiatimi rokmi prišlo na svet naše vytúžené dieťa. Bol to úžasný pocit slobody, akoby sme sa vznášali v nekonečnom priestore. Radosťou a optimizmom sme nakazili široko ďaleko všetkých, ktorým sa vďaka životnému stereotypu pomaly vytrácal cieľ. Zrazu bol svet krajší, mali sme k sebe bližšie ako kedykoľvek predtým a s nadšením sme plánovali svetlú budúcnosť.

Aké len meno dáme nášmu dievčatku?

Bude sa volať Demokracia!

A tak, akoby sme začali nový život. Nedá sa časť života vymazať a povedať si, začnem od nuly, začnem novú hru. Ale vtedy to možné bolo, výnimočná chvíľa! S radosťou sme sa pustili do výchovy. Donedávna sme boli obmedzovaní prísnymi pravidlami a disciplínou. Stačilo, budeme vychovávať slobodne, nech nie je naše dieťa také ubité a prihnuté k zemi. Nakoniec prečo nie, nech si naša Demokracia sama povie čo chce a budeme sa vychovávať navzájom. Žili sme si výborne. My rodičia sme sa mohli flákať po nociach a nášmu dievčatku sme dopriali slobodu a voľnosť. Demokracia začala robiť prvé krôčiky, jóój bolože to radosti! A my v tom opojení učili sme sa chodiť spolu s ňou, odstrkujúc všetky prekážky. Nemusíme ich riešiť, tá doba pominula. Teraz, s odstupom času myslím, že práve vtedy začalo naše milé dievčatko tak trošku vystrájať. Ako rodičia sme to až tak nevnímali. Natoľko nás tá sloboda a voľnosť po rokoch drilu oslepila. Dobrotu a láskavosť rodičov naša milá Demokracia začala zneužívať. Deťom predsa doprajeme všetko, nech sa majú lepšie ako my, nie? Nadšenie, rok po roku postupne ustupovalo životnému stereotypu a z nášho dievčatka, ani neviem ako, vyrástlo poriadne dievčisko. Spoločne sme nasadli do auta a viezli sa. Demokracia šoférovala šialenou rýchlosťou, bez akýchkoľvek zábran. Auto sme mali len také jednoduché, ale spoľahlivé. Naše dievčisko však všetko dobré a spoľahlivé prefíkane postupne z auta cestou vyhádzalo. Ostala len núdzová záchranná brzda. Tú jedinú sme mohli celé roky použiť, ale aj tú si Demokracia účelovo prispôsobila, vraj aby mohla pružnejšie reagovať. Preľakol som sa, ako rodič som už svoje malé dobré a veselé dievčatko nespoznával. Demokracia sa zmenila. A je to ešte vôbec Demokracia? Výchova v slobodnom duchu nevyšla úplne podľa predstáv. Naša Demokracia nás má pekne omotaných okolo prsta a pocit úzkosti a strachu sa začína opäť vkrádať medzi nás.

V okolí už našu Demokraciu začali aj prezývať! Deštrukcia, morálny úpadok, vrahyňa a také a ešte aj horšie!

Začína ma premáhať beznádej. Čo sme ako rodičia zanedbali, že sa nám naša Demokracia vymkla spod kontroly a robí si čo chce? Nechali sme sa priveľmi ľahko presvedčiť, že nám stačí núdzová brzda. Keď sa ale celá spoločnosť vezie na núdzovej záchrannej brzde, tak to inak ako úpadkom, zastrašovaním, korupciou, násilím a extrémizmom skončiť nemôže. Naše zložité zákony nemajú žiadnu hodnotu ani účinok.

Už teraz viem, nášmu dievčatku sme mali dať meno Morálka. S tou sme mali žiť a nechať sa vychovávať, možno potom by sa zrodila tá pravá Demokracia postavená na jednoduchých, ale osvedčených pravidlách, kde záchranná brzda bude opäť účinná a skutočne použitá len výnimočne, pri zlyhaniach jedotlivcov.

Máme ešte nádej?

Bez zodpovednosti a morálky niet slobody!

SKregionSK
Rudo

Shares
Share This